Glosár synkriticizmu


Slovník podporuje vymaňovanie sa zo závislostí, ktoré nám prekážajú. Robí to v súlade so 7. tézou synkriticizmu. Či to bude joga, modlitba, politická aktivita, vedecká alebo iná činnosť, závisí od povahy každého z nás. Táto filozofia stojí na princípe žičenia inakosti a potešenia z nej. Určená je na ujasňovanie si a prehlbovanie vlastnej pozície čitateľa. Jej cestou je deegoizácia, cieľom nadoblačie mysle. Celý glosár je v PSF a podrobnejší výklad v práci Synkriticizmus filozofia konkordancie. Niektoré termíny sú spodstatnené príčastia, ako unikajúcno alebo milujúcno, utvorené podľa vzoru milovať > milujúc > milujúcno. Ich zmyslom je ponechať otvorenou možnosť myslieť aj procesuálny aj stavovostný aspekt referentov.


 A  B  C  Č  D  E  F  G  H  CH  I  J  K  L  M  N  O  P  R  S  Š  T  U  V  Z  Ž  Literatúra

A  späť

agapé
milujúcno; predmet agapológie.

agapizmus milujúcnostný aspekt civilizácie alebo jej vývinové pásmo.

agapológia
disciplína synkriticizmu skúmajúca lásku; synkriticistická náuka o agapé; systematické rozvíjanie druhej pätice z desiatich téz synkriticizmu.

achrónia
pozri heslo: bezčasie.

analýza systémová
skúmanie štruktúry systému z hľadiska jej momentálneho prierezu, genetickej a dynamickej dominanty a nevyhnutných externých súvislostí; pri aplikácii systémovej analýzy v rámci synkriticizmu si treba popri zachovávaní štandardných požiadaviek na ňu kontinuálne uvedomovať ontologický rozdiel statusu jej predmetu a výsledku: predmet systémovej analýzy má iný ontologický status ako výsledok systémovoanalytického skúmania tohto predmetu, čiže systémovoanalytický obraz tohto predmetu; slovom obraz predmetu a predmet sa ontologicky odlišujú; z hľadiska synkriticizmu ich treba chápať ako nereduktívne usúvzťažnené/usúvzťažňované (cf synkríza); systémová analýza je nevyhnutná súčasť otvoreného súboru postupov tvoriacich metódu synkriticizmu.

anegoita stav rozpustenosti ja; výsledok deegoizácie; žiarivé prázdno obklopované ustávaním utrpenia a sprevádzané ustaľovaním sa mysle v jej nadoblačí.

antropológia synkriticistická
disciplína synkriticizmu skúmajúca človeka; systematické rozvíjanie prvej pätice z desiatich téz synkriticizmu. Fundamentom synkriticistickej antropológie ako synkriticistickej filozofie človeka je synkriticistická ontológia človeka zaoberajúca sa bytím človeka čiže výčlovečňujúcnom.

artes
otvorená množina umení alebo schopností človeka pestovaná synkriticistickou artistikou; množina umení, ktoré si človek môže osvojovať, je otvorená: ars amandi, ars docendi, ars educandi , ars moriendi, ars tacendi, ars vivendi....

artistika synkriticistická
disciplína synkriticizmu spočívajúca v pestovaní umení (artes) alebo schopností ľudského indivídua ako predpokladov jeho kultivácie na člena kultúrneho spoločenstva a synkritika, t. j. cieľavedomé nereduktívne usúvzťažňovanie, týchto umení ľudskými indivíduami; synkriticistická artistika je vlastne cesta (spôsob) cieľavedomej (seba)kultivácie človeka; úloha uviesť ľudské indivíduum  na cestu sebakultivácie (cieľavedomého sebapremieňania sa na člena kultúrneho spoločenstva) pripadá synkritickej pedagogike.

atemporalistika
umenie zbezodkladniť konanie dobra alebo krásy; náuka o atemporalite, no najmä jej praktikovanie v intenciách synkriticizmu ako spôsobu života.

atemporalita
bezčasovosť (v synkriticizme zväčša z praktického hľadiska, ako predmet atemporalistiky).

B  späť

bezčasie (= perichrónia, achrónia; čes. bezčasí)
spojivo sveta a času, mimočasový pôvod času a súbor podmienok bytnenia času, jeho extáz (minulosti/bolosti/bývalosti, prítomnosti, budúcnosti) a ich jednoty; nepolapenosť v sieti času, bezmedzerie medzi tým, čo je, a tým, čo by mohlo byť alebo čo bude; stav bytia, v ktorom niet času (ako priestoru medzi tým, čo je, a tým čo by mohlo byť, malo byť alebo čo bude); perichrónia je predmetom perichronozofie, a síce z teoretického hľadiska perichronológie a z praktického hľadiska atemporalistiky; v súčasnej fyzike sa bezčasie tematizuje napríklad pod titulom predpriestoročasu (angl. prespacetime) , ktorý sa tu chápe o. i. ako ne-časový (non-temporal) základ nielen časopriestoru, ale aj existencie vôbec (prespacetime is conceived as a non-temporal and non-spacial domain and theorized as the ground of existence) (cf. matematickofyzikálny časopis Prespacetime Journal); bezčasovému štrukturujúcnu sveta venuje z fyzikálnej pozície osobitnú monografiu Julian Barbour s príznačným titulom The End of Time: The Next Revolution in Our Understanding of the Universe (1999); zo špeciálnovedného (fyzikálneho) hľadiska menej kontroverzné tematizácie bezčasia sú spojené s vypracúvaním modelov počiatku a konca vesmíru, s hľadaním fundamentálnej fyzikálnej teórie, s vyhodnocovaním experimentov týkajúcich sa kvantovej previazanosti (angl. quantum entanglement) atď.

bratislavskosť – špecifikum bratislavskej kultúrnej enklávy a bratislavského pretvárania zla na dobro, škaredého na krásne, menej dobrého na lepšie, menej krásneho na krajšie a neutrálneho na dobré a krásne, vyrastajúce z interkulturálneho dialógu nemeckého, maďarského, židovského, slovenského a ďalších prispievajúcnien kultúre a v miere tohto prispievania v dianí mesta Bratislavy. Ide pritom o prierez všetkými formami osvojovania si sveta obyvateľmi Bratislavy – umeleckou, vedeckou, filozofickou, náboženskou i každodennou. Azda kľúčovou émou bratislavskosti je inter-nacionálna a inter-religiózna tolerancia či dokonca prajnosť inakosti, no len v miere, v ktorej sa naozaj realizuje alebo realizovala. Stelesnením tejto émy ja napríklad život a kultúrne pôsobenie (kultivujúcno) Jána Albrechta či albrechtovstva vôbec.

bytie (čes. bytí)
bezčasové výbytňujúcno, jeho výsledok i dianie; bytie spoluutvára predmet synkriticistickej ontológie. V rámci výbytňujúcna ide o výčasňujúcno (nastávanie a stávanie = vznikanie a zanikanie času), výpriestorňujúcno (nastávanie a stávanie priestoru), vývlastnostňujúcno (nastávanie a stávanie vlastností), vývzťahujucňúcno (nastávanie a stávanie vzťahov), výpohybňujúcno (nastávanie a stávanie pohybu/pohybov), výštrukturňujúcno (nastávanie a stávanie štruktúr), výčlovečňujúcno sa atď. Skúmaním tých ktorých foriem výbytňujúcna sa konštituujú jednotlivé disciplíny synkriticistickej (= s.) ontológie: s. ontológia času, s. ontológia priestoru, s. ontológia priestoročasu, s. ontológia pohybu, s. ontológia štruktúry, s. ontológia človeka atď. ako fundamenty filozofie času, filozofie priestoru, filozofie priestoročasu, filozofie pohybu, filozofie štruktúry, filozofie človeka atď. V rámci synkriticizmu potom hovoríme napríklad v prípade ontologického skúmania samotného bytia, že svetu výbytní alebo bytní alebo výbytňuje, v rámci ontologického skúmania človeka, že svetu výčloveční alebo svetu to výčlovečňuje.

bytie človeka
výbytňujúcno na spôsob človeka, ktorého podstatou je sebaprekračujúcno človeka a ďalšie formy transcendovania, ako napríklad prichádzanie na svet alebo umieranie (odchádzanie zo sveta); bytie človeka je synkríza všetkých foriem jeho (seba)prekračujúcna; maximom bytia človeka na svete je kultúrnenie, kultúra. S použitím slovotvorby inšpirovanej neskoroheideggerovskou prácou s filozofickým jazykom by sa dalo bytie človeka označiť ako výčlovečňujúcno sa ako nastávanie a stávanie človeka s celou jeho fakticitou a možnosťami, ktoré sa v tomto stávajúcne otvárajú. Asi najdramatickejšími možnosťami výčlovečňujúcna sa je možnosť ega, možnosť egoizácie a možnosť deegoizácie. Výčlovečňujúcno sa je predmetom synkriticistickej ontológie človeka ako fundamentu synkriticistickej antropológie.

bytnenie
bezčasové pretrvávajúcno; napríklad o čase hovoríme, že bytní, pretože ak by sme hovorili, že "je", opäť by sme sa museli pýtať, v akom čase je čas; čas bytní v bezčasí alebo bezčasmo.

C  späť

celok predsynkriticky daného (CPD)
všetko to, čo je dané pred započatím skúmania v rámci synkriticizmu; v Husserlovej fenomenológii celku predsynkriticky daného zodpovedá predvedecký (alebo životný) svet (Lebenswelt, life-world).

civilizácia
(čes. civilizace) replikácia zauzlovávania sa agapizmu a polemizmu, na rozdiel od kultúry, v ktorej sa nereduktívne usúvzťažňujú; civilizácia je možnosť kultúry. Výskumom podmienok premeny tejto možnosti na skutočnosť sa zaoberá synkriticizmus. Dôležitou pôdou premeny civilizácie na kultúru je dialóg vo všetkých jeho formách. Neschopnosť premeny civilizácie na kultúru je smrť civilizácie; nie koniec civilizácie, ale jej smrtonosné replikovanie. Príčinou tohto procesu (ničivého pre kultúru i prírodu) je egoizácia.

Č  späť

čas
synkríza bezčasového uplývajúcna prítomného do bolosti/bývalosti a nastávajúcna budúcnosti; čas bytní bezčasmo.

časotvorba
pozri: chronogenéza.

človek (čes. člověk)
synkríza čiže nereduktívne usúvzťažňovanie sa jednotlivých aspektov respektíve prierezov zvaných homo; ontologickým špecifikom súcna zvaného človek je to, že sa môže stať tak obohacujúcnom ako aj ochudobňujúcnom bytia sveta; obohacujúcnom bytia sveta sa človek stáva vtedy, keď sa mení na (re)kreujúcno zmyslu; maximom bytia človeka na  svete je byť kultúrny, kultúra; človek je možnosť byť členom kultúrneho spoločenstva. Človeka skúma synkriticistická antropológie s jej fundamentálnou vrstvou synkriticistickou ontológiou človeka, ktorej predmetom je výčlovečňujúcno. Pozri aj: bytie človeka.

D  späť

dané
to, čo tu je bez toho, aby sa o to pričinil jednotlivec; celok daného je to, čo máme na začiatku skúmania, to, z čoho vyberáme to, na čo zameriavame pozornosť, čo tematizujeme, čo sa môže stať témou; celok daného je tu predtým, než začneme čokoľvek skúmať; prvotný spôsob otvorenosti reality človeku; samozrejmosť, ktorú si bežne ani neuvedomujeme.

danosť (čes. danost)
nepričinenosť jednotlivým človekom toho, čo nachádza v sebe alebo mimo seba.

deegoizácia (čes. deegoizace)
rozpúšťanie ja, cesta k anegoite, nezávislosti (slobode) a nadoblačiu mysle; deegoizácia sa uskutočňuje v rôznych kultúrach a rôznymi praktikujúcimi rôznymi spôsobmi; primeranosť tej ktorej cesty deegoizácie praktikujúcemu sa pravdepodobne nedostavuje a priori, ale treba ju objavovať tentatívne (skusmo); synkriticizmus sa v pristupovaní k praktikovaniu deegoizácie stavia zo stanoviska žičenia inakosti a potešenia z nej; výchova a vedenie sa v tomto kontexte ukazujú len ako predbežný impulz, vlastný krok deegoizácie sa dá vykonať len adeptom samým, dobrovoľne a svojou neopakovateľnou ars vivendi (pozri heslo: artes); deegoizácia je nedelegovateľná; teoreticky, napríklad z hľadiska filozofie, psychológie, kulturológie, etnológie, religionistiky a pod., sa samozrejme možno zamýšľať nad invariantmi a univerzáliami v postupoch deegoizácie, skúmať ich a teoreticky reprezentovať, ale objavy v tomto (teoretickom) smere aj tak treba koniec koncov premeniť na skutky; deegoizácia nie je premenou fragmentu na ďalší fragment (replikovanie fragmentov), ale defragmentáciou, stelesnením, ak sme intelektuálne orientovaní, a zduchovnením (spiritualizáciou) v opačnom prípade.

diakríza (= diferancia)
opozitum k synkríze; oddeľovanie, rozpletanie, rozlišovanie sa, produkovanie diferencií, neznášanie sa.

dialóg
dôležitá súčasť predmetu synkriticizmu, na pôde ktorej vyrastá azda rozhodujúca možnosť jednak nereduktívneho usúvzťažňovania (synkrízy) polemizmu a agapizmu, jednak možnosť spiritualizácie polemizmu participantmi (v mysliach participantov) dialógu; možnosť nahradzovania polemizmu jeho významovým dvojníkom v mysliach účastníkov dialógu, v ktorom sa tu viac tu menej zozreteľňujú zdroje a mechanizmus účinkovania polemizmu (zápasníctva) pre dialogizandov; dialóg sa tak ukazuje ako jedna z hlavných foriem transformácie civilizácie na kultúru; z hľadiska naznačeného kultúrotvorného potenciálu dialógu synkriticizmus venuje pozornosť najmä týmto druhom dialógu: dialóg medzi spoločnosťou a prírodou, medzi rasami (napríklad dialóg medzi bielymi a červenými), dialóg interkulturálny, interkultúrnozonálny (dialóg medzi vedou a náboženstvom, vedou a filozofiou, náboženstvom a umením, umením a vedou, vedou a každodenným životom, každodenným životom a filozofiou, každodenným životom a náboženstvom atď.), interreligiózny (napríklad dialóg medzi kresťanstvom a judaizmom), internacionálny (napríklad dialóg medzi Slovákmi a Maďarmi), medzištátny, interpartajný (a vôbec medzizáujmovostranícky), intergeneračný, intersexuálny, dialóg medzi pomáhajúcim a tým, komu sa pomáha (napríklad medzi lekárom a pacientom), medzi učiteľom a žiakom atď.; práve vzhľadom na dialóg sa v rámci synkriticizmu rozpracoval princíp žičenia inakosti alebo potešenia z nej stelesnený v 7. téze synkriticizmu.

dianie
postupnosť udalostí.

dobro
uspokojovanie potrieb bez ubližovania (najmä druhým).

dominanta štruktúry dynamická
vývin štruktúry, jeho príčiny (hybné sily) a podmienky; pozri: analýza systémová.

dominanta štruktúry genetická
vznik štruktúry, jeho príčiny a podmienky; pozri: analýza systémová.

dôležitosť
jadro fenoménu významu/zmyslu: dôležité (o. i. hodné pozornosti) je iba to, čo je, dôležitým nie je ani to, čo bude, ani to, čo bolo, pokiaľ dôležitým nie je to, čo je; ak nie je dôležité to, čo je, dôležitým nebolo ani to, čo bolo, a dôležitým nebude takisto ani to, čo bude; dôležitosť je ten z hľadiska imanencie jadrový aspekt alebo prvok významu, ktorý možno označiť ako potrebnosť a podstatnosť.


E  späť

ego
pozri ja.

egocentripetálnosť
aktívna sebastrednosť, krajná poloha hypertrofie ega, ktorá prakticky vyraďuje iné formy sociálnej interakcie ako hmotné; podstata zvecnenia ľudí, završujúca príčina smrti našej civilizácie.

egoizácia
rozbujnievajúcno ega v procese vývinu civilizácie. Tento proces sprevádza chradnutie zmysluplnosti komunikácie spočívajúce v jej redukcii na účelovosť vyúsťujúcu do manipulatívnosti kontaktov medzi ľudskými indivíduami a skupinami. Efektom egoizácie je smrtonosnosť civilizácie a jej nositeľov.

éma
štrukturálna zložka, napríklad enchronéma je štrukturálnou zložkou čiže émou bezčasia, presnejšie jeho oblasti zvanej enchrónia.

enchronéma
druh perichronémy; éma čiže štrukturálna zložka enchrónie.

enchrónia
intratemporálne (čiže vo vnútri času, intratemporálne bezčasiace) usúvzťažňujúcno minulosti (bolosti/bývalosti), prítomnosti a budúcnosti.

epistemológia synkriticistická
disciplína synkriticizmu skúmajúca poznanie predovšetkým sub specie kategórií synkrízy a synkritiky. Na rozdiel od širšie koncipovanej synkriticistickej gnozeológie sa v s. epistemológii pozornosť sústreďuje v prvom rade na poznanie vedecké (vrátane jeho foriem podľa tej ktorej špeciálnovednej disciplíny, napríklad identifikácia špecifika poznávacieho procesu v rámci kvantovej mechaniky). Z pozície synkriticizmu sa však v obidvoch týchto noetických disciplínach podčiarkuje odlišnosť ontologického statusu výsledku poznávania od statusu poznávaného predmetu.

etika synkriticistická
disciplína synkriticizmu, výsledok synkritizácie etických učení.

F  späť

filozoféma ľubovoľná štrukturálna súčasť filozofie alebo prvok jej štruktúry.

filozofia
sebareflexívna zložka tej ktorej civilizácie spočívajúca v skúmaní miesta človeka vo svete z hľadiska najvšeobecnejších kategórií; podmienkou toho, aby sa filozofia stala aj súčasťou kultúry je dotiahnutie tohto skúmania do činnosti odhaľovania, výskumu a rozširovania predpokladov premeny spoločnosti na kultúrne spoločenstvo a ľudského indivídua (toho ktorého konkrétneho človeka) na člena tohto spoločenstva; synkriticizmus je jeden zo spôsobov pretvárania filozofie na súčasť kultúry.

G  späť

gnozeológia synkriticistická výskum kognitívnych významových útvarov (pocitov, vnemov, predstáv, pojmov, teórií etc.), ich štruktúry, utvárania sa (významotvorby), transformácií a nevyhnutných externých súvislostí ich štruktúry osnovaný na synkriticistickej ontológii kognitívneho významového diania ako podprocesu významového univerza. Synkriticistická gnozeológia je mocne ovplyvnená Husserlovou fenomenológiou. Porov. aj: epistemológia synkriticistická.

H  späť

historia syncritica
synkritická veda o dejinách, o genetickej a dynamickej dominante tej ktorej entity; synkriticky pestované dejiny osnované na idei významovej nevyčerpateľnosti toho ktorého obdobia alebo udalosti dejín a na idei synkritiky obrazu dejín alebo tej ktorej udalosti a dejín resp. udalostí samotných (idea ireducibility toho ktorého úseku predmetu historického skúmania a jeho obrazu).

homo
ten ktorý aspekt spôsobu bytia človeka alebo prierez týmto spôsobom bytia.

homo amans
milujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 6. téza synkriticizmu.

homo benevolus
aspekt spôsobu bytia človeka spočívajúci v žičení inakosti druhému; týka sa ho 7. téza synkriticizmu

homo concordans
lásku opätujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 8. téza synkriticizmu.

homo culturalis
človek ako kultúrna bytosť, t. j. bytosť pretvárajúca zlo na dobro, ošklivé na krásno atď.; pretvárajúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 2. téza synkriticizmu.

homo inscendens
dovnútra seba samého prekračujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 3. téza synkriticizmu.

homo significantia vivens
zmysel žijúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 4. téza synkriticizmu.

homo syncriticus
nereduktívnousúvzťažňujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 5. téza synkriticizmu.

homo syncriticisticus
s bezvýberovou pozornosťou nereduktívnousúvzťažňujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 10. téza synkriticizmu

homo transcendens
prekračujúcnostný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 1. téza synkriticizmu.

homo virtus constituens
pozitívne virtualizačný aspekt spôsobu bytia človeka; týka sa ho 9. téza synkriticizmu.

Hrušovský, Igor (1907
1978) slovenský filozof, zakladateľ bratislavskej filozofickometodologickej školy (BFŠ); ovplyvnil synkriticizmus predovšetkým svojou štrukturológiou a ideou holého bytia.

CH  späť

chronogenéza
proces časotvorby, genéza času; podproces svetotvorby, prepletajúci sa s podprocesom priestorotvorby; súčasť prochrónie.

I  späť

inakosť
ireducibilita na druhé; princíp priania alebo žičenia inakosti alebo potešenia z nej je stelesnený v 7. téze synkriticizmu, ktorý skúma možnosti realizácie tohto princípu najmä na pôde dialógu.

inscendencia
transcendencia smerom dovnútra (života) človeka.

inscendovanie
procesuálny aspekt inscendencie, transcendovanie dovnútra.

J  späť

ja
hlavný predpoklad replikovania starého; odstrániť tento predpoklad možno deegoizáciou; replikovanie ja, ega, korešponduje s replikovaním civilizácie, pozri smrť civilizácie. Ja je predmetom skúmania synkriticistickej egológie ako súčasti synkriticistickej antropológie a sčasti aj synkritizovanej psychológie.

K  späť

kategória
kognitívny významový útvar tvoriaci kľúčový prvok alebo entitu významového univerza.

kategoriológia synkriticistická
disciplína synkriticizmu, v ktorej sa uskutočňuje výskum, topológia a systematizácia kategórií intervenujúcich v pristupovaní človeka k svetu; synkriticizmus vyčleňuje ako rozhodujúce jadrové kategórie; jadrové kategórie sú tie významové útvary, ktorých zostava (sc. konfigurácia jadrových kategórií) určuje ten ktorý obraz sveta; v synkriticizme samom patria k jadrovým kategóriám o. i. kategórie transhorizontovej reality, bezčasia a ja.

komparatistika synkriticistická
disciplína synkriticizmu, porovnávanie určitých entít po ich predbežnom systémovoanalytickom rozbore.

konkordancia
súsrdečnenie (doslovne podľa lat. con-cor-dantia, čo približne znamená: "sú-srdeč-nenie"), milujúcno s opätovaním; maximom konkordancie je synkriticizmus ako spôsob života (čiže nielen ako alebo predovšetkým filozofické učenie).

kotidianistika
umenie každodenného života, ktorého základom je schopnosť anihilovať časové vakuoly v konaní (atemporalistika).

krásno
uspokojujúcno estetickej potreby; forma dobra.

kritérium kultúrnosti
miera participácie na kultúre, čiže na pretváraní zla na dobro, škaredého na krásno, menej dobrého na lepšie a menej krásneho na krajšie.

kultivácia
premena civilizovaného na kultúrne; v podstate náplň synkriticizmu.

kultivovanosť
pozri: kultúrnosť.

kultúra
ontologicky najvýdatnejší spôsob bytia človeka na svete spočívajúci v pretváraní zlého alebo škaredého na dobré alebo krásne a menej dobrého alebo menej krásneho na lepšie alebo krajšie; nereduktívne usúvzťažňovanie sa (čiže synkríza) agapizmu a polemizmu (na rozdiel od civilizácie, v ktorej zväčša dochádza k ich nerozlišovaniu alebo zauzlovávaniu); kultúra je vedomé pokračovanie prírody, harmónia medzi človekom a prírodou; kultúra sa realizuje v otvorenej množine vývinových pásiem, najmä v rámci každodenného života človeka, vo vede, náboženstve, umení a filozofii; kritérium zaradenia akéhokoľvek procesu alebo útvaru do kultúry, čiže jeho kultúrnosť je jeho participácia na premene zla na dobro alebo škaredého na krásno; kultúrne je to, čo participuje na týchto transformačných procesoch. Kultúra je predmetom synkriticistickej kulturológie s jej fundamentálnou vrstvou – synkriticistickou ontológiou kultúry, ktorá sa špeciálne venuje spôsobu bytia kultúry kultúrneniu, výkulturňujúcnu, čiže nastávaniu a stávaniu (vznikaniu a zanikaniu) kultúry. V súčasnosti je mimoriadne dôležitá ostatne spomenutá problematika zanikania kultúry (kultúrnosti) prakticky vo všetkých oblastiach života človeka (porovnaj: smrť civilizácie).

kultúrnosť ( = kultivovanosť)
spôsobilosť pretvárať zlo na dobro, ošklivosť/škaredosť na krásu, menej dobré na lepšie alebo menej krásne na krajšie; zakladá sa na artes.

kulturológia synkriticistická
disciplína synkriticizmu zaoberajúca sa kultúrou.

L  späť

láska (= milujúcno)
maximum zmysluplnosti; podstatou lásky je potešenie z inakosti alebo jej prianie; maximom lásky je láska opätovaná čiže konkordancia. Láska je prirodzený kontext sexuality. Sexualita mimo tohto kontextu tenduje k perverznosti. Sexualita mimo lásky je podprocesom egoizácie. Pozri: 6. téza synkriticizmu.

M  späť

maximum
intenzita, výdatnosť, nad ktorú už niet väčšej, napríklad maximum bytia človeka na svete je byť kultúrnym, t. zn. nemožno byť viac než kultúrnym; maximum zmysluplnosti života je láska, t. zn. nemožno žiť zmysluplnejšie, než milujúc (odtiaľto označenie lásky ako milujúcno).

maximum bytia
intenzita, výdatnosť bytia, nad ktorú už niet väčšej.

meditácia nahlas (čes. meditace nahlas)
hlavný postup alebo nástroj práce Stáleho seminára Integrácia (SSI), na pôde ktorého sa v druhej polovine osemdesiatych rokov minulého storočia utvoril synkriticizmus, spočívajúci v improvizovanom (vopred nepripravovanom) zviditeľňovaní (presnejšie: spočuteľňovaní) myšlienkového postupu meditujúceho nahlas; meditácia nahlas spočívala v takom artikulovaní svojich myšlienok nahlas, aby obsah a myšlienkový postup bol prístupný a zrozumiteľný ktorémukoľvek účastníkovi SSI hneď a bez ohľadu na jeho svetonázorovú orientáciu, odbornosť, profesionálny profil a úroveň; zásada zrozumiteľnosti viedla meditujúceho nahlas k transformatívnym postupom, k hľadaniu nezriedka metaforických formulácií, čím sa uvoľňoval neočakávaný heuristický potenciál účastníkov SSI, ktorými neboli len filozofi, ale aj špeciálnovední pracovníci, umelci, prekladatelia a pod., a to tak na úrovni učiteľov alebo vedeckých pracovníkov, ako aj doktorandov, poslucháčov a účastníkov z mimoakademickej sféry (prekladatelia, žurnalisti); princíp okamžitej zrozumiteľnosti meditácie nahlas sa nerozlučne spájal s princípom žičenia inakosti ostatným účastníkom SSI, pokiaľ si inakosť svojich názorov alebo postojov priali zachovávať. Z postupov meditácie nahlas vyrástol aj synkriticistický typ filozofického poradenstva. Dôležitou súčasťou meditácie nahlas je rekonštitúcia hovoriacim generovaného významu počúvajúcim/počúvajúcimi bez ohľadu na to, či počúvajúci súhlasí/súhlasia s hovoriacim. Logické vyšetrovanie kompatibility alebo nekompatibility generovaných významov má zmysel až na báze (re)konštituovaných významov čiže významov prijatých do mysle participantov meditácie nahlas bez ohľadu na to, či participanti s nimi súhlasia alebo nie.

metachronéma
štrukturálna zložka metachrónie.

metachronozoféma
významový útvar, ktorý je výsledkom poznania metachronémy.

metachrónia (= záčasie)
súbor metachroném; sféra bezčasia otvárajúca sa po anihilácii času.

metóda synkriticizmu
synkritika.

milujúcno
cf láska.

N  späť

náboženstvo synkritické (religio syncritica; čes. náboženství synkritické)
výsledok synkritizácie náboženstva.

náčasie (= protochrónia)
útvar alebo dianie bezčasia priamo predchádzajúce času.

nadoblačie mysle
- mlčanlivá, tichá, nenarušiteľná, nerozvlniteľná vrstva mysle, svedkyňa všetkého diania v nej a mimo nej, tichého i hlučného, pohybu i pokoja, akýchkoľvek počiatkov a ukončení i samej nevzniknuvšej bezpočiatkovosti; výhľad na nadoblačie mysle a napokon sám postoj k zvyšku mysle a ostatným súčastiam celku predsynkriticky daného z tejto pozície sa dostavuje v stave anegoity. Identifikácia a skúmanie štruktúry nadoblačia mysle je hlavnou náplňou a zmyslom synkriticistickej filozofie mysle.

O  späť

obraz
významový útvar kognitívnej, emotívnej, volitívnej, konatívnej povahy alebo rôznych kombinácií týchto pováh, ktorý si človek vytvára o realite alebo o tom ktorom jej úseku, aspekte, vrstve alebo rovine, o tom ktorom súcne, jeho vlastnosti, vzťahoch, pohybe atď.; obrazy sú duchovní alebo praktickí dvojníci reality a jej svojrázne rozmnoženia; aby tieto rozmnoženia reality neboli zbytočné, aby to neboli len replikácie reality, je potrebné, aby participovali na premene zla na dobro, škaredého na krásno, menej dobrého na lepšie a menej krásneho na krajšie; bez tejto participácie zostávajú tieto obrazy, títo dvojníci reality síce účinné, účinkujúce entity, no v podstate ide o mŕtve repliky reality alebo o repliky šíriace smrť alebo umŕtvenie reality; ako príklad takého prízraku môže slúžiť gýč alebo vedecký poznatok neparticipujúci na kultúre; obrazy bez participácie na kultúre sú omnoho účinnejšie ako obrazy-participanty na kultúre; smrť súčasnej civilizácie spočíva v prevážení obrazov-non-participantov-na-kultúre nad obrazmi-participantmi-na-kultúre; je ľahšie vytvárať obrazy, ktoré sa nepodieľajú na kultúre.

ontológia synkriticistická (čes. ontologie synkriticistická) – disciplína synkriticizmu, ktorá skúma bytie, súcna a synkrízu (nereduktívne usúvzťažňovanie) bytia a súcien, ktorou sa dostavuje realita sveta; súcna vznikajú a zanikajú v čase, zatiaľ čo bytie bezčasovo alebo bezčasmo výbytnieva ako praudalosť (praudievanie sa, pradianie) a príbytní súcnam; základnou vrstvou synkriticistickej ontológie je perichronozofia (náuka o bezčasí). Pozri aj: výbytňujúcno.

P  späť

pedagogika synkritická
synkritická veda a synkritické umenie (cf artes) uvádzať ľudské indivíduum na cestu sebakultivácie. Filozofickou zložkou synkritickej pedagogiky je synkriticistická pedagogika a synkriticistická edukológia, ktoré vedno tvoria synkriticistickú filozofiu výchovy. Základnou vrstvou synkriticistickej filozofie výchovy je synkriticistická ontológia výchovy, ktorej predmetom je hlavne spôsob bytia výchovnej reality zvaný vývýchovňujúcno, nastávanie a stávanie (vznikanie a zanikanie) výchovy ako podprocesu kultúry. So synkritickou pedagogikou spolupracuje úzko synkritické poradenstvo.  

perichronéma
éma perichrónie, čiže štrukturálna zložka bezčasia, napríklad prochronéma, enchronéma, metachronéma atď.; perichronémy možno reprezentovať pomocou významových útvarov zvaných perichronozofémy.

perichrónia (čes. perichronie)
bezčasie.

perichronológia
teoretická zložka perichronozofie.

perichronozoféma
významový útvar, ktorý vznikol ako výsledok poznania tej ktorej perichronémy; perichronozofémy tvoria štrukturálne zložky perichronozofického obrazu perichrónie čiže bezčasia; rozlišujeme perichronozofémy implicitné (latentné, nevýslovné) a perichronozofémy explicitné (patentné, výslovné); ako príklad implicitnej perichronozofémy by mohol slúžiť Minkowského pojem priestoročasu alebo v súčasnej dobre rozpracúvaný pojem predpriestoročasu (angl. prespacetime); explicitnými perichronémami sú pojmy prochronémy, enchronémy, metachronémy, perichrónie atď.

perichronozofia (čes. perichronosofie)
disciplína synkriticizmu skúmajúca bezčasie (perichróniu), náuka o bezčasí (perichronológia) a jeho praktikovanie (atemporalistika); perichronozofia tvorí základnú vrstvu synkriticistickej ontológie.

podstata kultúry
inscendencia, čiže transcendencia smerom dovnútra toho ktorého konkrétneho ľudského indivídua, jeho spiritualizácia, zduchovňovanie. Cf. kultúra.

polemizmus (čes. polemismus)
svárivostný aspekt civilizácie, presadzovanie bojovníckych prístupov pri odstraňovaní ťažkostí. Jedným z najmarkantnejších prejavov polemizmu je vojna

politika
prejav polemizmu v živote obce prýštiaci zo záujmovosti založenej na (egu); polemická (bojovnícka, zápasnícka), dosiahnutie moci sledujúca replikácia starého novými prostriedkami a ľuďmi; replikácia záujmovosti, replikácia ega, replikácia (času); z hľadiska synkriticizmu nemá prínosný zmysel; forma prešľapovania civilizácie a jej príslušníkov v preddverí kultúry; prínosný zmysel môže získať až synkritizáciou v podobe hé techné politiké synkritiké, ktorou (synkritizáciou) sa politika stáva vývinovým pásmom kultúry s predostieraním potešenia z inakosti politických partnerov na ich vospolnej ceste k bez-ego-záujmovosti, čiže na ceste ku kultúrnemu spoločenstvu (societas syncritica), ktoré v synkritickopolitologickom kontexte možno vnímať ako synkritizovaný štát; synkritizácia politiky v podstate oživuje ideu mýtickej kontrapozície zákona obce vis-a-vis zákonu noci, ktorú si ešte pamätá Sofokles (pozri napríklad jeho tragédiu Antigoné a Patočkovu interpretáciu tohto diela). Politika je predmetom synkritickej politológie, ktorá sa zakladá na synkriticistickej filozofii politiky.

ponematika
disiciplína synkriticizmu spočívajúca v pestovaní umenia doťahovať dokonca čiže umenie dôkladnosti alebo dôslednosti.

ponematika kultúrnosti
umenie doťahovať dokonca svoju kultivovanosť čiže umenie dosiahnuť maximum kultúrnosti.

poradenstvo synkritické
typ filozofického poradenstva odvíjajúci sa z praktikovania meditácie nahlas a zo spočuteľňovania osobných zážitkov čiže meditácie v tradičnom zmysle slova; poradenská forma uplatňovania terapeutického a kultivačného potenciálu synkriticizmu ako filozofie a spôsobu života. Jeho cieľom je obnoviť komunikáciu ľudského indivídua so sebou samým a s druhými a druhým (vrátane prírody). Pre trpiacich intelektuálov zvyknutých svoje ťažkosti interpretovať a zneprístupňovať tieto ťažkosti v ich jedinečnosti alebo nedelegovateľnosti výsledkami tejto interpretácie je napríklad mimoriadne dôležité odlíšiť meditáciu od interpretácie. Intelektuáli totiž svoje ťažkosti neriešia, ale interpretujú (a výdatne o nich iba hovoria). Synkritické poradenstvo oživuje praktikovanie (pestovanie) umení v širokom zmysle slova (cf. artes), ktoré sa v dobe globalizácie už neobmedzujú len na tradíciu európsku, takže napríklad vedno s európskou ars amandi (umenie milovať) sa otvára výhľad povedzme na tantru (cf Lysebeth), vedno s európskou ars medicandi (umenie auto/terapie alebo seba/liečenia) sa zohľadňuje povedzme ajurvéda, s európskou (napríklad kresťanskou) ars moriendi (umenie umierať) sa prakticky zohľadňuje skúsenosť povedzme Tibetskej knihy mŕtvych atď. Veľmi dôležitou oblasťou synkritického poradenstva je pestovanie umenia tešiť sa z radosti druhých osnované na žičení inakosti a pestovanie umenia nelipnúť na ničom (porovnaj skúsenosti stoicizmu a buddhizmu). Synkritickosť tohto typu poradenstva spočíva v nereduktívnom usúvzťažňovaní (synkríze) aplikovaných postupov umenia žiť (ars vivendi), umenia umierať (ars moriendi) a ďalších, čo znamená 1. že tradície sa nemiešajú, 2. že sa neredukuje jedna tradícia na druhú (čiže nepovyšuje jedna nad druhú) a 3. že sa synergický kultivačný alebo terapeutický efekt individualizuje na jedinečný prípad blížneho. V európskom (západnom) kontexte je pri synkritizovaní postupov jednotlivých tradícií kľúčová ireducibilita akademického a alternatívneho v celom spektre svetonázorového, sociálneho, psychického a somatického. Synkritické poradenstvo je podprocesom kultúry.

poznanie
jedna z foriem duchaprítomnosti (duchapritomnenia) vo svete, kognitívnovýznamový podproces diania sveta ako zmyslotvorby po emergencii človeka; predmet synkriticistickej epistemológie.

prabytie (čes. prabytí)
výbytňujúcno.

prajnosť inakosti pozri žičenie inakosti.

prausúvzťažňujúcno (čes. prausouvztažnění) východiskový súbor väzobností človeka a sveta na báze intersekcie času a bezčasia.

predčasie (= prochrónia)
útvar alebo proces bezčasia bezčasovo (bezčasmo) predchádzajúci času; súčasťou predčasia je chronogenéza, čiže utvárajúcno sa času, špeciálnovedne tematizované napríklad v okruhu fyzikov skúmajúcich predpriestoročasie (prespacetime); v súčasnosti sa týmto smerom vo fyzike uberá v podstate celá interpretačná aktivita okolo výsledkov prác s LHC (cf Veľký hadrónový urýchľovač (Wiki slov)) pri "love" Higgsovho bozónu (cf Higgsov bozón (Wiki slov)).

predmet synkriticizmu
podmienky možností premeny spoločnosti na kultúrne spoločenstvo a ľudského jednotlivca na člena tohto spoločenstva; tieto podmienky hľadá synkriticizmus v prvom rade na pôde dialógu.

prierez štruktúrou momentálny
stav štruktúry tak, ako sa bádateľovi podáva pri abstrakcii od jej vzniku a vývinu; pozri: analýza systémová.

princíp podstata-maximum
princíp usporiadania (usporadujúcno, artikulujúcno) téz synkriticizmu: nepárne tézy sa týkajú podstaty, párne tézy sa týkajú maxima.

príroda (čes. příroda)
konferancia (znášanie sa, harmónia) synkrízy a diakrízy anorganických a organických procesov a útvarov; so vznikom človeka vzniká možnosť disharmonizácie (civilizácia) i možnosť reharmonizácie (kultúra) vo svete.

proces
postupnosť udalostí v čase alebo v bezčasí; povážlivé sú procesy bezčasové, no v súčasnej fyzike sa čoraz častejšie tematizujú aj takéto "bezčasové" procesy, takže filozofii nezostáva nič iné, ako procesy tohto druhu tematizovať tiež. Pozri: ontológia synkriticistická.

proces významový
tá ktorá dynamická zložka významového univerza.

prochrónia
predčasie; predčasovostná zložka predpriestoročasu (prespacetime) (cf dianie okolo časopisu Prespacetime Journal ).

R  späť

realita - súbor udalostí; vedno cishorizontová, horizontová a transhorizontová realita. Popri filozofickom výskume týchto zložiek reality je veľmi dôležitá aj ich identifikácia v rámci prírodnej a sociálnej reality, napríklad v rámci kvantovej reality, umeleckej reality, politickej reality, výchovnej reality atď. Pozri: ontológia synkriticistická.

realita cishorizontová
predhorizontová a horizontová realita, ktorých pozadím je transhorizontová realita; cishorizontová realita je dostupno, dostupná realita, na rozdiel od transhorizontovej reality, ktorá je unikajúcnom.

realita horizontova
hranica, obzor, horizont dostupnej reality, viac menej dostupné spájajúcno reality cishorizontovej a reality transhorizontovej.

realita transhorizontová
unikajúcno, o ktorom nemôžeme vedieť ani to, že je nepoznateľné; je to realita za hranicou, po ktorú siaha náš obzor (horizont); je to to, čo nám podstatne, jednostajne uniká a preto o tom vieme iba to, že je to enigmatické; táto realita v našom vedomí vyvoláva úplnú paletu emocionálnych stavov od temných a negatívnych, spojených so (presýtených) strachom, bázňou alebo úzkosťou, cez neutrálne až po jasavo žiarivé, spojené s (presýtené) radosťou a očakávaním spásy; je to hlavný zdroj náboženskosti; transhorizontovú realitu najčastejšie interpretujú ako Absolútno, Boha, transcendentno, Tao, Tat, Jedno, prabytie, nadbytie, Absolútny duch a pod.; to, ako sa transhorizontová realita interpretuje, závisí od kategórií (a ich väzobnosti) intervenujúcich vo vedomí interpretátora transhorizontovej reality; filozofémy, ako metafyzika, ontológia či filozofická teológia, sa v rámci kategoriologickej vrstvy svojej sebareflexie pokúšajú odhaliť a zmapovať oblasť týchto intervenujúcich kategórií; keď v našom pristupovaní k transhorizontovej realite intervenuje kategória prežívania sveta človekom, ukáže sa, že transhorizontová realita sa dáva ako prežívaná v emergujúcich slovne nevyjadriteľných významových útvaroch; Wittgenstein toto dianie označuje ako mystické (das Mystische) a odporúča o ňom mlčať; v synkriticizme pri úvahách o transhorizontovej realite intervenujú ako jadrové kategórie perichronozofie.

S  späť

sila bytostná
otvárajúcno sa toho ktorého virtuálneho príbehu konania dobra alebo krásna človekom; virtus (cnosť) v synkriticistickom zmysle slova.

smrť civilizácie (čes. smrt civilizace)
neschopnosť civilizácie transformovať sa na kultúru alebo preváženie non-participantov-na-kultúre nad participantmi-na-kultúre v dôsledku nerozlišovania medzi polemizmom a agapizmom, ich vzájomnej redukcie alebo zauzľovania sa; preváženie nekrofilnej orientácie civilizačných procesov, premena dialógu medzi spoločnosťou a prírodou na pretváranie prírody spoločnosťou na technologicky účinné (v podstate cieľavedomo smrtonosné) repliky prírody; ustávanie obrazov participovať na kultúre; smrť civilizácie nespočíva v jej zániku, ale v jej smrtonosnej replikácii korešpondujúcej s replikáciou ega.

societas syncritica
pozri: spoločenstvo kultúrne.

spoločenstvo kultúrne (= societas syncritica)
skupiny kultivovaných ľudských indivíduí; výsledok kultivácie spoločnosti. Synkriticizmus sa zaoberá odhaľovaním, skúmaním a rozširovaním podmienok premeny spoločnosti na kultúne spoločenstvo a ľudského indivídua na člena kultúrneho spoločenstva.

spoločnosť (čes. společnost)
možnosť kultúrneho spoločenstva. Synkriticizmus skúma podmienky premeny tejto možnosti na skutočnosť. Spoločnosť je predmetom synkriticistickej sociálnej filozofie osnovanej na synkriticistickej ontológii sociálnej reality.

Stály seminár Integrácia (SSI)
pracovnokreatívne zoskupenie učiteľov, vedeckých pracovníkov, doktorandov, študentov a predstaviteľov mimoakademickej sféry, ktoré na jeseň roku 1986 založil a viedol (do začiatku deväťdesiatych rokov 20. stor.) Jozef Piaček na Filozofickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave; hlavným postupom činnosti SSI bola meditácia nahlas; produktom činnosti SSI bol synkriticizmus.

súvislosti štruktúry externé nevyhnutné
otvorený súbor súvislostí štruktúry nejakého systému s okolím tohto systému; pozri: analýza systémová.

svet (čes. svět)
otvorený súbor udalostí cishorizontovej, horizontovej a transhorizontovej reality; jeho otvárajúcno sa človeku je vedomie; pozri: ontológia synkriticistická.

synkriticizmus (angl. syncriticism, čes. synkriticismus)
maximum konkordancie, súsrdečnenia, čiže nielen učenie o ňom, ale najmä jeho žitie; synkriticizmus tvorí predovšetkým synkriticistická antropológia, synkriticistická agapológia a perichronozofia; synkriticizmus treba odlišovať od Komenského synkritizmu, hoci naň nadväzuje; sukus synkriticizmu ako filozofického učenia tvorí jeho desať téz. Synkriticizmus je výskumom podmienok možnosti kultúry, výskumom podmienok premeny civilizácie na kultúru. Termín synkriticizmus zavádza (pravdepodobne ako prvý) Novalis v prípravných textoch Das Allgemeine Brouillon: Materialien zur Enzyklopädistik 1798/99 (najmä §§ 457, 486) ako synonymum svojej filozofie magického idealizmu. V paragrafe 457 Novalis o synkriticizme píše: "Der Synkriticism ist das Höchste. Es gibt einen realen und idealen Kriticism - dieser wird durch Synkriticism vereiningt. (Synkriticizmus je to najvyššie. Existuje kriticizmus reálny a ideálny - oba zjednocuje synkriticizmus." (Novalis: Das Allgemeine Brouillon: Materialien zur Enzyklopädistik 1798/99. Hamburg, Felix Meiner Verlag 1993, S. 333.); bezprostredne historickofilozoficky synkriticizmus vyrastá z myšlienkového diania bratislavskej filozofickometodologickej školy osnovanej Igorom Hrušovským a Vojtechom Filkornom, najmä z rozpracúvania Hrušovského štrukturológie a idey holého bytia a Filkornovej polymorfistickej ontológie; chronologicky spadá vznik synkriticizmu do druhej polovice 80. rokov 20. storočia, kedy sa na pôde Stáleho seminára Integrácia na Univerzite Komenského v Bratislave utvorili jeho kontúry tak filozoficky (svetonázorovo) ako aj metodologicky; zakladateľom synkriticizmu je Jozef Piaček. Cf artistika synkriticistická, dialóg, epistemológia synkriticistická, etika synkriticistická, kategoriológia synkriticistická, komparatistika synkriticistická, kulturológia synkriticistická, meditácia nahlas, metóda synkriticizmu, ontológia synkriticistická, perichronozofia, ponematika, predmet synkriticizmu, Stály seminár Integrácia (SsI).

synkritika
metóda synkriticizmu, cieľavedome uskutočňovaná synkríza; postup napolceste medzi analýzou a syntézou; synkritiku tvorí otvorený súbor nereduktívne usúvzťažňovaných výskumných postupov najmä fenomenologickej, hermeneutickej, transcendentalistickej (kriticistickej), v širokom zmysle štrukturalistickej a dekonštruktivistickej proveniencie systémovoanalyticky uskutočňovaných a organizovaných.

synkritizácia
uvoľnenie eventuálneho synkritického obsahu transformácie na synkritickú disciplínu, pretváranie tej ktorej činnosti človeka na činnosť synkritickú, napríklad transformácia vedy na synkritickú vedu.

synkritizmus Komenského, J. A. (čes. synkritismus Komenského, J. A.)
vedno s Husserlovou fenomenológiou a v Patočkovej recepcii primárny zdroj inšpirácie pri tvorbe synkriticizmu; Komenského synkritizmus predstavuje koncepciu harmonizácie všetkých poznatkov človeka do jednej jedinej sústavy, opierajúcu sa o synkritickú metódu; táto "metóda vychádza z toho, že celé univerzum má spoločné princípy, a preto ak sa dačo nedá poznať priamo, možno na to usudzovať z iných podobných javov. Zo synkritickej metódy však zároveň vyplýva, že všetky ľudské poznatky musia spieť k súladu. Pri porovnávaní medzi sebou nemôže viesť každý iným smerom, ale musia sa vzájomne dopĺňať, byť v harmónii tak, ako je harmonické celé univerzum. Používaním synkritickej metódy sa musí dospieť k univerzálnemu poznaniu. Pred Komenským tak vyvstal  samostatný plán reformy ľudského vedenia, rozvrhovania a systematizácie vedy. A Komenský zároveň objavuje aj spôsob, ako tento systém uvádzať do praxe: nielen totiž technickým využívaním prírodovedného poznania, ale naozajstným univerzálnym vychovávateľstvom" (Kopecký, J. Patočka, J. Kyrášek, J.: Jan Amos Komenský. Nástin života a díla. Praha, SPN 1957, s. 45 46).

synkríza (= konferancia; čes. synkrize)
nereduktívne usúvzťažňovanie sa; jej cieľavedomým uskutočňovaním je synkritika; synkríza je opozitum diakrízy; synkrízou sa dostavuje v realite nový druh vzťahu a nová kvalita, ktorých tu pred synkrízou nebolo.

Š  späť

škodenie
spôsobovanie utrpenia; cieľavedome ho konať je zbytočné, pretože k nemu dochádza aj mimo cieľavedomej činnosti, automaticky; zmierňovaniu utrpenia sa však naopak oddáva venovať, pretože zmierňovanie utrpenia nie je v takom rozsahu automatické ako šírenie utrpenia, slovom: je omnoho ľahšie utrpenie a škody spôsobovať ako utrpenie a škody zmierňovať a naprávať. Cf aj ubližovanie.

škola bratislavská filozofickometodologická (BFŠ)
škola slovenskej filozofie založená Igorom Hrušovským a Vojtechom Filkornom; BFŠ sa utvárala z odkazu Vedeckej syntézy v štyridsiatych rokoch 20. storočia a rozvinula v priebehu druhej polovice 20. storočia do vyhranenej filozofémy centrovanej najmä okolo Hrušovského štrukturológie a idey holého bytia a Filkornovej polymorfistickej ontológie a metodológie; BFŠ je bezprostredným historickofilozofickým východiskom synkriticizmu.

štruktúra (čes. struktura)
usporiadanie entity, ktoré synkriticizmus tematizuje 1. z hľadiska synchronického, diachronického a perichronického a 2. z hľadiska  momentálneho prierezu ňou, z hľadiska jej genetickej a dynamickej dominanty a nevyhnutných externých súvislostí. Cf analýza systémová.

T  späť

tézy synkriticizmu
desať základných myšlienok synkriticizmu, z ktorých prvé štyri sú základné; tézy sú usporiadané podľa princípu podstata-maximum:
  1.     Podstatou ľudského bytia je transcendencia (homo transcendens) (1TS).
  2.     Maximom ľudského bytia je kultúra (homo culturalis)(2TS).
  3.     Podstatou kultúry je inscendencia (homo inscendens) (3TS).
  4.     Maximom kultúry je zmysluplnosť (homo significantia vivens) (4TS).
  5.     Podstatou zmysluplnosti je synkritika (homo syncriticus) (5TS).
  6.     Maximom zmysluplnosti je láska (homo amans) (6TS).
  7.     Podstatou lásky je potešenie z inakosti alebo prianie inakosti (homo benevolus) (7TS).
  8.     Maximom lásky je konkordancia (súsrdečnenie) čiže opätovaná láska (homo concordans) (8TS).
  9.     Podstatou konkordancie je pozitívna virtualizácia (homo virtus constituens) (9TS).
  10.     Maximom konkordancie je synkriticizmus (homo syncriticisticus) (10TS).

transcendencia (čes. transcendence)
prekračujúcno alebo vykračujúcno z časového súcna; transcendencia tvorí o. i. aj podstatu bytia človeka ako seba-prekračujúcno človeka; jadrom tejto človečej formy transcendencie (seba-prekračujúcna) je deegoizácia čiže sebarozpúšťajúcno, od-ja-ujúcno (angl. de-selfing); transcendencia smerom dovnútra (človeka) je inscendencia; pozri: 1. téza synkriticizmu.

transcendovanie - procesuálny aspekt transcendencie.

U  späť

ubližovanie
spôsobovanie utrpenia. Vzhľadom na nevyčerpateľnosť zdroja utrpenia je zbytočné. Cf aj škodenie.

udalosť
rovno-onto-tvorný prvok diania alebo procesu; emergujúcno udalostí je realita; postupnosť udalostí je diania alebo proces; udalosťou je aj ľudské indivíduum (ten ktorý konkrétny človek) ako príležitosť kultivácie.

umenie (čes. umění)
ten ktorý z prvkov množiny umení (artes) vrátane umenia ako diania synkrízy, diania prepletania sa tak či onak zastúpených/intenzívnych podprocesov tvorivého, praktickointerpretatívneho a receptívneho pretvárania esteticky neutrálneho alebo škaredého na krásne alebo menej krásneho na krajšie bez ohľadu na to, či toto dianie sedimentuje do podoby ustáleného (umeleckého) diela alebo zostane iba pri performancii, ktorá sa už trebárs ani nikdy nezopakuje. Umenie je predmetom synkritickej umenovedy, ktorej filozofickým základom je synkriticistická filozofia umenia.

unikajúcno
pozri: realita transhorizontová.

univerzum významové
súbor významových útvarov a významových procesov; synkriticizmus tematizuje synchronický, diachronický a perichronický rez štruktúrou významového univerza a historické typy významového univerza s ich príslušnými historickými typmi racionality, emocionality, volitivity a konania najmä vzhľadom na podmienky možností dialógu medzi nimi.

utrpenie - nevyčerpateľný zdroj príležitostí pomáhať druhým.

útvar významový
pri prvom priblížení statická zložka významového univerza, napríklad pojem, kategória, predstava, teória, súd, pocit krásy, zážitok zdesenia atď. Významové útvary sú formy alebo jednotky manifestácie sveta a nášho života vo svete v našom živote. Významové útvary sa členia na kognitívne, emocionálne a volitívne, no v autentickej existencii sú zmiešané. Do čistých (čistejších) tvarov sa trieštia v existencii neautentickej a ľahšie sa stávajú nástrojmi manipulácií.

útvar významový emocionálny
významový útvar, ktorý je výsledkom emocionálnej aktivity vedomia.

útvar významový kognitívny
významový útvar, ktorý je výsledkom poznávacieho procesu; filozofickoheuristicky sú veľmi dôležitými kognitívnymi významovými útvarmi kategórie, najmä filozofické kategórie a spomedzi nich jadrové filozofické kategórie, pretože majú kľúčovú tvarotvornú (štruktúrotvornú) funkciu pri utváraní sa toho ktorého historického, kultúrnookruhového a kultúrneho typu významového univerza, najmä tej jeho zložky, ktorá sa nazýva obraz sveta.

útvar významový volitívny
významový útvar, ktorý je výsledkom volitívnych aktivít vedomia.

V  späť

veda synkritická (scientia syncritica)
súbor synkritizovaných vedeckých disciplín čiže vedeckých disciplín (vied) 1. participujúcich na procesoch transformácie zla na dobro, škaredého na krásno, menej dobrého na lepšie a menej krásneho na krajšie a 2. stojacich na princípe nereduktívneho usúvzťažňovania čiže synkritiky svojho obrazu príslušnej oblasti reality a tejto oblasti samej; pozri napríklad historia syncritica, synkritická pedagogika, synkritická umenoveda, synkritická politológia, synkritická antropológia a a ďalšie synkritizované disciplíny.

vedomie
otvárajúcno sa sveta človeku v podobe zmyslu; podmienkou tejto otvorenosti čiže podmienkou (re)kreovania zmyslu človekom je popri samozrejmej materiálnej (telesnej a sociálnej) zabezpečenosti normálneho fungovania vedomia človeka jeho prepojenosť s nadoblačím mysle.

virtualizácia pozitívna
podporovanie rozvoja bytostných síl (lat. virtutes) človeka.

vojna
jeden z najmarkantnejších prejavov polemizmu, masovovražedné ustanie kultúrnosti; vákuola v dianí spoločnosti vyplnená organizovaným šírením smrti.

výbytnenie
bezčasové nastávanie bytia samého; nastávanie (emanovanie) bytnenia samého bytia z prabytia alebo nadbytia. Pozri: bytie, ontológia synkriticistická.

výbytňujúcno
spôsob prabytnenia (nadbytnenia) ako dávajúcna bytia; procesuálny aspekt výbytňujúcna je výbytnenie. Pozri: bytie, ontológia synkriticistická.

výčlovečňujúcno resp. výčlovečňujúcno sa spôsob dostavovania sa (= nastávania a stávania) človeka ako dynamický aspekt (fundament) bytnenia človeka - človečenia/človečňujúcna. Výčlovečňujúcno (presnejšie povedané: výčlovečňujúcno svetu) je predmetom synkriticistickej ontológie človeka ako základnej vrstvy synkriticistickej filozofie človeka čiže synkriticistickej antropológie. Porov. bytie človeka.

význam
prvok manifestácie sveta v našom vedomí vyjadrený jazykovými alebo mimojazykovými prostriedkami; jadrom významu je dôležitosť.

Z  späť

záčasie (= metachrónia)
útvar alebo proces bezčasia bezčasovo (bezčasmo) nastupujúci s ustávaním času.

zlo
škodenie (najmä druhým).

zmysel
vyjadrená alebo nevyjadrená (napríklad len prežívaná) náplň manifestácie sveta v ľudskom vedomí; vyjadrené zložky zmyslu sú významom; jadrom zmyslu je dôležitosť; svet je ontologicky bohatší o zmysel a chudobnejší, keď zmysel chýba; svet môžeme obohacovať už tým, že ho chápeme, že ho rozmnožujeme o zážitky jeho krásy alebo o súcit s trpiacimi alebo o pochopenie Higgsovho mechanizmu (cf Higgs mechanism (Wiki angl); ľahostajnosť, cynizmus, uzavretie sa svetu a pod. je zasa ochudobňovanie sveta; ono obohatenie bytia sveta zmyslom súvisí s tým, že ak niečo pochopíme, t. j. vygenerujeme alebo regenerujeme (rekreujeme) zmysel, tak sa aj zmeníme a ak sa zmeníme, tak ináč v kontexte súcien, ktoré nás vo svete obklopujú, účinkujeme; zmyslom súcien sa tak svet neobohacuje len o duchovných dvojníkov týchto súcien, ale aj o zmenu nás samých (ako špecifických (re)kreujúcnien súcien, cf človek).

zmysluplnosť
vyplnenosť života človeka alebo jeho jednotlivých činností zmyslom; zmysluplnosť je maximum kultúry.

Ž  späť

žičenie inakosti
prajný vzťah k pestrosti sveta; chcenie, želanie si, aby niekto alebo niečo dosiahlo inakosť; princíp žičenie inakosti stelesňuje 7. téza synkriticizmu; v súčasnej vede je jednou z najambicióznejších foriem realizácie princípu žičenia inakosti rozvíjanie M-teórie, pretože M-teória prináša výhľad na 10500 inakostí inakostí (spojenie "inakostí inakostí" nie je preklep).

Literatúra k synkriticizmu  späť
Novalis:
Das Allgemeine Brouillon: Materialien zur Enzyklopädistik 1798/99. Hamburg, Felix Meiner Verlag 1993.
Novalis: Notes for a Romantic Encyclopaedia. Das Allgemeine Brouillon. Translated, Edited, and with an Introduction by David W. Wood. Albany, State University of New York Press 2007.
Piaček, J.: Aplikačné možnosti synkriticizmu, in: Filozofia Roč. 64, 2009, č. 3, s. 183 –
194.
Piaček, J.: Filozofia synkriticizmu, in: Maco, R. (ed.): Znak a fenomén. Zborník z konferencie konanej dňa 8. februára 2007 (pri príležitosti životných jubileí Miroslava Marcelliho a Jozefa Piačeka) na Katedre filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Bratislava, ALL ACTA
s.r.o. 2007, s. 14
27.
Piaček, J.: Syncriticism as the Philosophy of the Contemporary Being, in: Human Affairs, 1, 1991, 1, 4 –
15.
Piaček, J.: Úvod do synkriticizmu, in: Farkašová, E. – Bohunická, L. – Marcelli, M. (ed.): Brnianske prednášky. prednášky členov Katedry filozofie a dejín filozofie Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Brno, Masarykova univerzita v Brně 2003, s.
230
248.

Pozri aj:

Jozef Piaček (filozof), in: Wikipédia

synkriticizmus, in: Wikipédia



<
Späť na začiatok kapitoly
<
Späť na začiatok webstránky


Make a Free Website with Yola.